Vyhrážajúco-prosebný tón klubu 500, či osobne p. Sotáka voči predsedovi vlády – o čom to hovorí?

24. júla 2020, Erik Majerčák, Ekonómia

Dobrý sumár informácií je tento a tento článok a táto tlačová konferencia niektoré informácie využívam z týchto zdrojov priamo v článku. Klub500 hovorí – máme prepad exportu o 34%, máme najvyšší dopad Corona krízy na vrámci EU (štatistiky Štatistického úradu a Eurostatu). Ak chceme zachrániť priemysel a sme krajina s najvyšším podielom priemyslu v EU. Musíme prijímať opatrenia, aby priemysel prežil. Ak má firma 60% výpadok tržieb, dostane príspevok od štátu 300 eur na jedného zamestnanca, čo je len 19% z osobných nákladov. Firmy sa dostávajú do pozície, že za mesiac za dva si buď zoberú úvery, aby udržali zamestnancov, ktorých potrebujú, alebo nie a potom padnú. Slovensko má z Bruselu 2021-2027 cez 30 miliárd na to, aby sme ich rozumne využili. Hlavný problém naštartovať ekonomiku. Železiarne Podbrezová dostali za štyri mesiace štátnu pomoc vo výške 2 milióny eur. Za ten čas železiarne vyplatili osobné náklady na zamestnancov vo výške 29,6 milióna eur. Na daň z príjmov odviedli 2 milióny eur a do zdravotnej a sociálnej poisťovne odviedli 10 miliónov eur

Po krátkom sumarizačnom úvode poďme k meritu veci. Je škoda, že titáni nášho priemyslu si neuvedomujú, že tu nejde iba o koronu, ale o minimálne strednodobý útok svetových elít na celé medzinárodné vzťahy a celú medzinárodnú spoluprácu smerujúce k ich obrovskému rozpadu. Veď pokoronové obmedzenia napríklad v doprave, na podujatiach, cezhraničné vzťahy hovoria o tom, že firmám klesajú tržby o 20% a viac, v množstve prípadoch aj o 50% a viac. Ak máte v lietadlách sedieť šachovnicovo, tak 50% kapacity zostane nevyužitej. Dodávky s Číny sa predlžujú z 20-40 dní na +70 dní. Zavádzajú sa stále väčšie a všetko – obmedzujúce sankcie. A to je začiatok ekonomických procesov, nie koniec korony aj keby už na jeseň tu nebola zase

Čo z toho vyplýva? Keďže sa nevyrába, tak sa nespotrebováva. Keďže sa nespotrebováva, tak sa nevyrába a kruh pokračuje ďalej. Ak Slovensko aj napumpuje neviem koľko peňazí do ekonomiky, tak náš export nerozbehne. Rozbehne to len a len našu spotrebu a míňanie na veci zo zahraničia. To platí pre všetky krajiny v EU. Nemecko už nebude toľko vyvážať do Číny, USA a po celom svete. Proste ani Číňania ani USA ani zvyšok sveta nebudú mať  toľko peňazí, aby sa výroba dostala na svoje predkoronové čísla. Ani náš priemysel nebude mať kde vyvážať, pretože keď nemecká ekonomika bude klesať, tak ani naša nebude mať pre koho toľko vyrábať. Akýkoľvek boj s týmto megatrendom formou nalievania peňazí je jednoducho vyhadzovanie zdrojov, ktoré budeme potrebovať von oknom a budeme za to platiť našim ďalším potom, krvou a slzami

Kríza neskončila, ale len začína. Prečo? Pretože prichádzajú ďalšie a ďalšie obmedzenia medzinárodného obchodu. No a obrovským motorom ďalšej krízy sú celosvetovo politici maňušky, ktorí bezbreho lejú do ekonomiky ďalšie a ďalšie peniaze. Tie vyhadzujú lopatami von oknom do okamžitej spotreby, ktorá im krátkodobo prinesie trochu popularity, ale dlhodobo nás ťahá do pekla. Čo z 30 miliárd Eur, keď o 2-3 roky si za ne kúpite toľko čo za polovicu, alebo ešte menej? Tie prvé miliardy majú ešte nejakú hodnotu, ale keď ju nedáme do tvorby ďalších perspektívnych pokoronových hodnôt, tak nebude mať čo tieto hodnoty vytvárať

Náš priemysel výrazne klesne tak či tak. Kam peniaze smerovať namiesto udržania zamestnanosti v oblastiach kde zamestnanosť nebude? Do hodnôt, ktoré majú zmysel pri ekonomikách, ktoré budú oveľa viac samostatné. Tam treba podporiť ich rozvoj a tvorbu nových pracovných miest. Čo je pre našu ekonomiku kľúčové? Udržanie energetickej a potravinovej bezpečnosti. Z hľadiska energetickej bezpečnosti by naši politici mali stáť v predklone v Rusku a skúsiť sa dohodnúť s tamojšou elitou na tom, čo môžeme pre nich urobiť, čo máme vyrábať také, čo od nás kúpia a my od nich dostaneme energie – presne ako za čias RVHP. Alebo budeme v postavenej krajine kde v zime nebudeme mať čím kúriť? Budeme mať priemysel, ktorý nebude môcť vyrábať lebo nebude energia na výrobu, alebo bude tak predražená, že výrobky budú nekonkurencieschopné? Alebo budeme kúriť drevom? No a potraviny. Za čo ich budeme kupovať? Keď naše autá tak nepredáme ako doteraz tak čím budeme platiť? Tých pár devíz čo zarobíme dáme za potraviny, ktoré si vieme vyrobiť aj tu, alebo ich dáme za energiu? A keď nevyrobíme dosť na oboje, tak budeme hladní alebo nám bude zima? Preháňam? Už teraz čísla hovoria o situácii horšej ako počas Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia. Vravíte, že súčasní politici to zvládnu lepšie ako tí starí pred 100 rokmi? Naozaj?

Dalo by sa sadnúť za stôl a rozmýšľať čo podporiť, čo má perspektívu ktoré odvetvia a čo dať preč hneď ako bezperspektívne a nedať do toho už ani korunu. Je tu takáto spoločenská objednávka, alebo sa zabávame diplomovými prácami, tlačovkami a my toto divadlo žerieme ďalej. Horné poschodia Titaniku sú už zaplavené, ale hudba hrá ďalej

Nerozumiem titánom nášho priemyslu aké majú problémy. Vidia, že to ide celé dolu vodou a pýtajú peniaze pre seba, pre ľudí, aby dlhšie prežili. Veď sám p. Soták hovorí o svojich personálnych nákladoch za posledné obdobie. Veď tieto čísla ho dlhodobo (možno aj krátkodobo) posielajú do bankrotu. Vidí to a chce prekonať krízu tým, že obrovské peniaze si pýta od vlády akože na prekonanie čoho? To bude iba chvíľu? Ale liberalizmus končí a bohužiaľ dlhšie sa nebude dať prežiť a musia začať robiť opatrenia na záchranu svojej podstaty a pár ľudí okolo nich. Ale je to možno lepšie pýtať sa na okamžité výhody od vlády, lebo tá je tak nekompetentná, že všetko prešustruje tak či tak. Prichádza vlna, ktorá zmetie toho veľa a každý si rýchlo trhá z koláča na stole. Čo zostane ľuďom na stole keď tí hore prežerú všetko a k nám príde exekútor?