erikmajercak.blog.pravda.sk

Mayer Amschel Rothschild v 18. storočí povedal „Dajte mi riadenie nad peniazmi národa a nebude ma zaujímať kto vydáva zákony“ (“Give me control of a nation’s money and I care not who makes the laws.”). Kontrola nad menou, ktorú má daný štát na svojom území je alfa a omega akéhokoľvek ekonomického, dokonca možno aj politického rozhodovania v krajine. Súčasný systém je jednoducho postavený tak, že politik nespraví nič doma v ekonomike, ak nemá kontrolu nad peniazmi

Ako národné banky podporujú zahraničné záujmy? Najprimitívnejšie a „na drzovku“ to bolo ešte za čias vlastných mien a vysokých úrokov, keď si pamätáte. Predstavte si, že máme ešte slovenskú korunu. Zo zahraničia povedia, že chcú našu menu likvidovať a možno podporiť Majdan potom privatizovať. Ako jednoducho to podporia cez centrálnu banku? Centrálna banka vytlačí obrovské množstvo národnej meny. Túto národnú vytlačenú menu idú s ňou na trh a za novo vytlačenú menu nakúpia zahraničnú menu, napríklad dolár akože do rezerv. Aký bude efekt takejto transakcie? Miestna mena bude kolabovať od inflácie a jej kurz oproti zahraničným menám klesne, pričom kúpená mena „stvrdne“. Ľudia budú obviňovať vládu zo zlých ekonomických výsledkov, pretože ani inflácia ani pokles meny nie je medzi ľuďmi populárne. Vláda padne, nepohodlného politika sme sa zbavili. Zahraničná mena môže napríklad privatizovať čo chce za deravý groš s podporou novej „demokratickej“ vlády v krajine. Pamätáte si to starší ako šla ekonomická vojna proti nám za Mečiara? Ako nás ošklbali na privatizácii kurzami? Ako nám to Mikloš vysvetľoval aké je to dobré? Ako to celé dali „na drzovku“? Teraz však s Eurom sa toto nedá, musia to robiť trošku sofistikovanejšie

Úplnú kontrolu nad našou menou sme stratili v roku 2009 pridaním sa do spolku Eur. Napriek tomu to mohol byť progres! Prečo? Pretože si nerobme ilúzie, že banku riadili dovtedy národovci, že tam nebolo množstvo vlastizradcov, ktorí pracovali na zahraničné záujmy, veď si spomeňte na kurzy mien po 89 a náš proces privatizácie. Ak by sme mali vlastnú národnú menu a mali sme pandrlákov, čo by pracovali iba na zahraničie, bolo by to teraz ešte horšie ako je to v rámci Eur s našim takmer nulovým vplyvom. Zjednotením politík s Euro zónou sme dosiahli aký taký pokrok v zmysle „nemožnosti kradnutia a ovplyvňovania politiky na drzovku“, pretože Euro majú aj Nemci a tí si až tak jednoducho vykrádať Euro nenechajú ako by to robili naši činovníci so Slovenskou korunou napríklad teraz okolo Matoviča. Zároveň sme sa ale dostali do ešte väčšej závislosti od Euro zóny politiky. Pronárodný rozvoj cez bankovníctvo je v súčasnosti viac menej obmedzený na prijatie čím nás vydelia. Preto aj pronárodní politici sa tlačia určitým spôsobom do EU análov, aby nás nevydelili nulou

Ak chcete peniaze dotiahnuť do ekonomiky, tak musíte mať peniaze vytlačené v centrálnej banke a musia byť obchodné banky, ktoré vám do ekonomiky tieto peniaze dotiahnu. Aj centrálna banka Eur aj všetky naše najväčšie obchodné banky sú riadené zo zahraničia. Ako môže zahraničným bankám záležať na rozvoji našej ekonomiky, keď v rozhodovaní o peniazoch svojich ľudí nemáme?

Ako to reálne funguje? Povedzme si, napríklad Slovenská politika by chcela rozvíjať poľnohospodárstvo. Obchodné banky, či zahraničné záujmy ale zhodnotia, že na Slovensku z rôznych dôvodov nie je dobré rozvíjať poľnohospodárstvo. Zvýšia rizikové prirážky pri hodnotení úverov, projektov v poľnohospodárstve a povedia, že sa im do poľnohospodárstva neoplatí dávať úvery. Bez úverov sa nedá dané odvetvie rozvinúť. Okrem toho si predstavte, že obchodné banky dali veľké úvery do poľnohospodárstva vo Francúzsku alebo Nemecku. Prečo by investovali peniaze do poľnohospodárstva na Slovensku, veď by robili konkurenciu ich investíciám v zahraničí a to nepotrebujú. Teda politika nadnárodných obchodných bánk môže byť v príkrom rozpore so záujmami ľudí a našim voleným pronárodným politikom aj keby sa k vláde dostali

Ak chcú zničiť ekonomiku, tak obchodné banky jednoducho začnú znižovať objem poskytovaných úverov. Väčšinu úverov, ktoré môžete dostať v podnikaní sú revolvingové. To znamená akože dlhodobé, ale s obnovovaním každý rok – teda vlastne ročné, krátkodobé. Keď si banka zmyslí, že vás už podporovať nebude, jednoducho váš dlhodobý úver v revolvingovom formáte nepredĺži. Takto likvidovali podniky, ktoré po privatizácii získali slovenskí občania, ktorí boli nepohodlní. Firmy akože nesplnili nejaké podmienky, nejaké bla bla, banka stiahla úver a slovenský podnikateľ mohol ísť bez úveru do bankrotu. Zahraničné banky takto podfinancovaním domácich podnikateľov robili politiku invazívneho investovania alias rabovania zahraničnými subjektami v našej ekonomike. To funguje aj v dnešnej dobe. Ak máte úver a podnikáte, niekto má zálusk na vašu firmu za lacný groš jednoducho sa s bankou dohodne, že banka nepredĺži úver a niekto si kúpi v dražbe vaše možno celoživotné úsilie za deravý groš. Takto ukradli napríklad za politickej podpory Mikloša a Dzurindu VSŽ, či iné podniky. Ak banky aj nelikvidujú priam firmy, ale znížia poskytovanie úverov, alebo podfinancujú sektor rôznymi nastaveniami, ktoré nie je možné splniť, tak ten jednoducho upadne

U nás momentálne NBS robí politiku podpory zahraničia a dolára. Keď si všimnete, tak od roku 2014-2015 sme začali kupovať v miliardách obligácie (pre zjednodušenie a prehľadnosť tabuľky som dal tam aj iné, ale drvivú časť kolónky obligácie … tvoria obligácie). Keďže NBS neuvádza aké obligácie nakupujeme, ale sú to devízy v menovom koši, tak Euro to nie je, lebo to nie je devíza, to je naša súčasná mena, čínske dlhopisy to tiež nebudú, tak zostávajú viac menej USA, Japonsko a ešte nejaké malé iné. Ktoré z nich to tak asi budú? Od roku 2009 klesol podiel zlata na devízových rezervách zo 79% na 19%. Podiel sa konštantne znižoval podielmi do Medzinárodného menového fondu, jeho zinflovaných jednotiek SDR a nákupom obligácií za 5,6 miliardy, pričom počet uncí zlata zostalo na úrovni 1,019 milióna, čo je cca 32 ton, len jeho hodnota stúpla od roku 2009 z 704 mil. Eur na 1464 mil. Eur k marcu 2021. Ak by sme zobrali hodnotu zlata od roku 2000, tak jeho hodnota stúpla oproti roku 2021 takmer 5 násobne (cena za uncu v 3/2000 bola 290 USD). Kto má kupovať zlato do rezerv ak nie Národná banka?

Prečo je to problém? Zhodnotenie zlata za 20 rokov je takmer 5 násobné, pričom časť zlata v Anglicku nosí nejaký malý úrok. Zhodnotenie dolárových obligácií bolo do 2021 na úrovni cca 1 percenta pri desaťročných obligáciách a k žiadnemu zhodnoteniu hodnoty obligácie nedochádza. Vezmime si reálnu infláciu, ktorá je podľa metodiky z roku 1980 na priemernej úrovni za 2014-2021 viac ako 9% a nie tú dnešnú slniečkársku, o ktorej klamstvách som už písal v minulých blogoch, ktorá hovorí 1-2%. Teda, keď na obligáciách sa dalo zarobiť 1%, ale ak inflácia vám zožerie 9%, tak v podstate ničíte hodnotu, ktorú ste do toho dali každoročne o 8%. Pri dlhodobom zhodnotení zlata aj pri inflácii 9% sa to stále oplatí a zlato je pre Národnú banku dlhodobý uchovávateľ hodnoty a dlhodobá devízová rezerva. Dokonca aj pri slniečkárskych číslach inflácie to nie je žiadna výhra pre obligácie. Pre bežného jednotlivca je takýto dlhodobý pohľad často nevýznamný z hľadiska jeho dĺžky života, ale pre Národnú banku a dlhodobé národnoštátne záujmy?

A na dôvažok. Kríza sa blíži. Maďarsko malo rezervy v zlate v roku 2018 vo výške 3 ton. V rokoch 2019-2020 kúpilo 28 ton a za posledné obdobie kúpilo ďalších 63 ton a má ich celkom vo výške 94,5 ton. Poľsko priviezlo domov z Anglicka 100 ton a zvýšilo svoje zásoby na 228 ton, pričom plánuje nakúpiť ďalších 100 ton. O Číne, a Rusku ani nejdem písať, tie kopia zlato už roky. Len Slovensko nič neplánuje a posledné plánovanie – vrátenie zlata z Veľkej Británie R. Fica zabrzdili. Kalkulačka ukazuje, že takmer celé naše rezervy zlata máme v Anglicku, celých 31,7 ton. Podľa všetkého doma máme prd. Ak budú problémy a príde kríza, tak samozrejme že Angličania ako pri každej kríze sa na nás vykašlú a zlato nám jednoducho ukradnú. Ako si vynútime v kríze jeho vrátenie? Vyhlásime im vojnu?

Krízový scenár môže znamenať, že dolár padne a viera v meny nekryté zlatom padnú na nulu. Pre názornosť a jednoduchosť pochopenia – Američania majú vraj najviac zlata na svete, takže reštart meny na tomto základe nebude ťažké. Staré doláre spláchnu v záchode, alebo budú vymieňať v kurze napr. 1000 starých nekrytých za 1 nový dolár krytý. Keďže naša nová pokrízová Slovenská mena nebude mať žiadne krytie, tak bude mať hodnotu toaletného papiera a náš medzinárodný obchod budeme financovať úplne z nuly ako v 1993 pri vzniku republiky. Vtedy sme mali však ešte nejaké podniky zo socializmu čo mali hodnotu a ich predajom sme mohli niečo dostať a rezervy mať. Čo predáme teraz? Obličky, či iné životne dôležité orgány občanov? Aby sme si nanovo vybudovali pozíciu, tak tie tony zlata, ktorými budú kryté meny si budeme odrábať odznovu a pri úplne inej cene a pri úplne inom kurze. Naša mena spadne nie kurzom 1:2 ale 1:10 alebo aj viac, pretože nebudeme mať žiadne zlato v Centálnej banke iba papiere a na nich napísané Slovenská koruna. Už chápete v akom hlbokom ekonomickom probléme môžeme byť už behom pár rokov? Čo tam robia tí otitulovaní panáci a slniečkári na čele s Kažimírom?

1. kupujú somariny, ktoré sa znehodnocujú, nehospodárne nakladajú s aktívami
2. nestarajú sa o to čo je naše veď v kríze určite Angličania vrátia čo treba
3. na horšie časy sme úplne nepripravení, keď už zle hospodária, tak aspoň nech kryjú riziká, ale ani to nie, práve že ich zvyšujú

Možno to nie je ani o odbornosti, ale o morálke a 30 strieborných. Toto je vyslovene ekonomická vlastizrada

A čudujeme sa že nemáme platy ako na západe? Veď v ekonomike máme toľko dier, toľko miliárd nám uteká kade tade – cez slniečkársku vládu, centrálnu banku, infláciu, teraz covid likvidáciu. Môžeme robiť do bezvedomia, veď aktíva nám ubúdajú „samé“ a „nikto za to nemôže“, prípadne nám môžu všetko vziať pár klikmi na počítači. Na základe čoho si myslíme, že môže byť lepšie keď tieto všetky ukazovatele sú čoraz horšie a horšie? Lebo nám to v TV Hnoj hovoria? Nepamätáme ekonomického velikána Mikloša, čo nám hovoril, aby sme si uťahovali opasky, že budeme mať raj na Zemi a pri tom on mal ekonomický klondajk a najväčšiu rozkrádačku privatizáciou akú sme kedy videli? Stále budeme súhlasne prikyvovať hlavou?

Nepotrebujeme len odborníkov, ale hlavne morálnych ľudí, ktorí nebudú organizovaní zahraničnými skupinami typu sorosova Open Society, či množstva iných, ktorých ich do funkcií dosadia cez médiá. Nominanti musia v prvom rade pozerať na záujmy ľudí a nie svojej organizácie, ktorá ich tam nanominovala. Teraz máme bohužiaľ všade v štátnej správe na rozhodujúcich miestach príliš veľa Judášov