erikmajercak.blog.pravda.sk

Pred 1989 aparátčici na čele s Gorbačovom sa dohodli na rozklade celého socialistického bloku, preto spôsobovali čo najväčšie problémy ekonomike, aby ľudia znenávideli systém natoľko, aby chceli zmenu. Keď sa nám teraz zdá, že vlády robia proti ľuďom, presne aj vtedy kúpení zradcovia robili úplne to isté. Sú známe vystúpenia poslancov – robotníkov a súdružiek v bývalej Dume ZSSR, kde sa pýtajú Gorbačova a jeho kamarátov v politbyre, prečo sa nevyrába spotrebný moderný tovar pre ľudí, keď je všetko k dispozícii, prečo napríklad jablká boli nedostatkové, pričom ich nechali zhniť vo vlakoch, prečo tovar 2 roky už nie je pričom sú aj fabriky, ale nevyrábajú to, prečo nie sú peniaze, keď sa vyrobilo a predalo atď, proste aparátčici ničili vlastné hospodárstvo. V ZSSR v porovnaní s rokom 1985 štátny deficit vzrástol z 0 na 109 miliárd rubľov, zásoby zlata klesli z 2 000 na 200 ton a zahraničný dlh vzrástol z 0 na 120 miliárd dolárov. Vytvárali systém papalášizmu a robili čo najviac škody vtedajšiemu systému reálne a hlavne v očiach ľudí. Natlačili množstvo nekrytých peňazí a vznikali obrovské nedostatky v reálnej ekonomike. Podpultový tovar a rady na mandarínky u nás boli tradičným prvkom, ktorý zaviedli. Pri plánovanom hospodárstve vám vždy vznikajú nedostatkové tovary, ale tie medziročne viete pokryť pokiaľ to viete a chcete urobiť. Veď naše národy boli pracovité a múdre, no nechcelo sa inde a naše vedomosti o riadení supersystémov boli takmer nulové, niežeby teraz už boli nejako veľa vyššie medzi priemerným obyvateľstvom, ale určite je to už trošku viac

Veľmi sa to podobá na dnešok. Chcete lieky na Covid, ale tie vám nedajú lebo medveď. Nechceš test, nemusíš, ale žiadna robota, žiadna škola, ak máš úver skap, alebo choď pod most. Nechcete vakcínu, tak musíš, už je tu Covid pass, keď nie, nikde sa nepohneš. Chcete ísť niečo povedať, no máte núdzový stav. Idete na úrad niečo vybaviť, z 30 dní je v lepšom prípade 60 ale aj 360. Môžete ísť cez peniaze veci vybavovať, ale máte ich? Peniaze keby rástli na stromoch, tak tie stromy nestíhajú rodiť toľko peňazí ako tlačia do ekonomiky a aké obrovské dlhy robia. Koľko z nich ste dostali? Tu som písal, že všetko sa deje tak, aby ľudia chápali, prečo sa musí EU rozpadnúť a svet zmeniť na nový. Jednou z podmienok je, aby ľudia chceli zmenu, „lebo sa to už nedá vydržať“. TV, mainstream klame na plno a ľudia to začínajú vidieť. Matovič a partička okolo neho to robí v tomto smere dobre. Treba uznať, že vyvolávanie nenávisti k súčasnému systému im ide perfektne

Foto zdroj: NBS

Ale poďme späť k ekonomike. Rozpad socialistického ekonomického systému bol plánovaný v bývalom ČSSR cez Prognostický ústav Československé akadémie vied, ktorý bol založený v apríli 1984 ako Kabinet prognóz ČSAV. ČSAV bola ultra rešpektovaná vedecká inštitúcia a nikto nič nenamietal. Ak si pozrieme hlavné mená členov tohto ústavu začneme chápať odkiaľ vietor fúkal, teda aspoň tí čo si toto obdobie pamätajú

Miloš Zeman, Václav Klaus, Valtr Komárek, Vladimír Dlouhý, Ivan Kočárník, Jiří Dolejš, Karel Dyba, Tomáš Ježek,  Rita Klímová, Bohumil Kubát, Jan Mládek, Miloslav Ransdorf, Miloslav Ransdorf, Miroslav Singer, Jaroslav Šedivý, Zdeněk Tůma + pár iných

Sú medzi nimi prezidenti, predsedovia vlád, guvernéri národnej banky, ministri, politici, šéfovia strán, poslanci, veľvyslanci. Všetci títo pandrláci sa od svojho vzniku v 1984 do vzniku Slovenskej republiky ako zahraniční agenti v zhode podieľali na ekonomickej likvidácii bývalého Československa. Samozrejme odvtedy x-krát inak hovoria a presviedčajú ľudí o svojej stále novej pravde. Boli to už vtedy „Sorosovi agenti“ podporovaní médiami, ale keďže podlosť „Sorosov“ a jemu podobných sme nepoznali, tak sme iba s otvorenými ústami hltali ich „múdre slová“ o privatizácii a tomu podobných ekonomických katastrofách, pričom nám ich predkladali ako tú najspravodlivejšiu a najlepšiu metódu ako sa dostať do ekonomického blaha, kde nám budú samé pečené holuby padať do úst a všetci sa budeme mať ako švajčiarski dôchodcovia na penzii, že budeme iba cestovať všade po svete a nič nerobiť

Jeden člen tohto Prognostického ústavu – Miloš Pick, ktorý samozrejme sa nedostal na nijakú politickú funkciu povedal: „Polistopadovou ekonomickou politiku – „divokou“ i kupónovou privatizaci spojenou s výkupem akcií spekulanty, šokovou restauraci kapitalismu – považoval za promarněnou šancí, dostat se do „elitního kruhu západních zemí Evropy“. Podle Picka se Česká republika, vstupující do ekonomické transformace jako středně vyspělá průmyslová země, nejen zbytečně zbavila životaschopných konkurenceschopných podniků, ale navíc přeživší zbytky „darovala“ zhruba 400 horním rodinám. Tím vznikla oligarchizovaná struktura, určující dění v ČR dodnes. Privatizace měla být uskutečňovaná postupně a v souběhu s ochranou vnitřního trhu, čímž by se mj. mohlo zabránit podstatnému odlivu kapitálu ze země a poklesu produktivity práce. Místo toho se ČR stala zemí s „politikou podbízení, levné práce a daňového dumpingu“, s podstatnou nekonkurenceschopností, vymizením vnitřního trhu, exportně taženou ekonomikou, se snižováním mezd a „nulovými“ investicemi.“ – to znamená, že tam boli odborníci, ale ako na tom boli morálne? Ako robili pre krajinu? Sledovali čisto svoje vlastné záujmy a záujmy vtedy svojich pánov v zahraničí

Táto cháska z ČSAV neskôr pod vedením Havla, známeho to disidenta a rozvracača republiky, teda posledného prezidenta ČSSR, sa uchopila ekonomického kormidla republiky a začali ju likvidovať. Prvý cieľ bol zlikvidovať socializmus a s ním znárodnenie, či spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, aby mu zasadili také ekonomické rany, aby aj keď chcel sa systém už nemal šancu pozviechať. Takže prvou a asi najväčšou katastrofou bola menová politika ešte ČSSR. Možno si ešte pamätáte, že 1 USD v 1988 stál 5,20 Kčs – zdroj NBS. 17. novembra 1989 však už stál 1USD obchodným kurzom 14,93 Kčs a neobchodným kurzom 9,68 Kčs – zdroj ČNB.  2. januára 1992 1 USD už stál 27,84 Kčs – zdroj ŠBČS. Vlastizrada bola dokonaná. A ako to spravili? Stanovili kurz, tlačili koruny jak besní a kupovali doláre či už „do rezerv“, alebo na míňanie, veď v nedostatkovom hospodárstve ľudí hladných po spotrebnom tovare sa to dalo hocijako, tak ako sa to dá aj dnes a ako to aj dnes robia, ale v inom formáte v NBS o čom som písal tu. Spravili infláciu a poslali našu menu na dno

Foto zdroj> NBS

Za 4 roky sa podarilo komunistickým sorosovým ekonómom zlikvidovať tri štvrtiny úspor obyvateľstva a tri štvrtiny hodnôt celého národného hospodárstva. Počúvali sme drísty od nich akože je to nutné, lebo medveď. Tie klamstvá ani nejdem opakovať. Všetky boli typu ako dnes počujete: „vakcína je sloboda“, „musíme, inak sa nedá“, „Rusko je náš najväčší nepriateľ“, „lebo Fico“, „odborníci hovoria“, „buď zodpovedný“ a iné. Ale vtedy sme to nechápali. Nechápeme to ani teraz? Majetok štátu, ktorý sme mali tvoril väčšinu hodnôt, povedzme dve tretiny, ktoré sme mali. No a ten následnou privatizáciou odišiel „za deravý groš“ alebo zničením trhov tie podniky celkom zlikvidovali. Keď už chceli veľmi rýchlo, tak Havel zlikvidoval celý slovenský zbrojársky priemysel jedným podpisom

Príjem ľudí a krajiny sa zjednodušene skladá z dvoch primárnych zložiek a to je príjem z práce a príjem z majetku. Pred 89 mali ľudia relatívne malé platy, ale mali obrovské množstvo sociálnych služieb od štátu, medzi ktoré patrili – byty zadarmo, školstvo zadarmo, zdravotníctvo zadarmo, mladomanželské pôžičky, detské prídavky, dotovanú dopravu, ROH aktivity atď. Aj teraz sú niektoré z toho čo bolo, ale v neporovnateľnom formáte. Štát a aparátčikovia v ňom hovorili do čoho sa peniaze dajú a do čoho nie. Hoci krajinu rozkrádali cez kurzy a podniky zahraničného obchodu, napriek tomu drvivá väčšina príjmu z majetku sa používala na výplaty ľuďom, benefity pre ľudí, investície do hospodárstva. Keďže krajina a hospodárstvo patrilo všetkým, tak v podstate všetci mali podiel na výsledku hospodárenia

Na západe boli platy vyššie, ale nemali ani zďaleka také sociálne služby štátu ako my. Tým, že znížili hodnotu našej meny, tak z obyvateľov urobili žobrákov a majetok mohli privatizovať za deravý groš. Z privatizácie vylúčili domáce obyvateľstvo natlačením pre ľudí v tej dobe málo hodnotnými papierikmi kupónovou privatizáciou a aj tie fondy, do ktorých ľudia tie papieriky dali aj tie vykradli. Za zrkadielka a ohnivú vodu sme vymenili majetok našich otcov a dedov ako to spravili Indiáni obchodovaním s bielym otcom z Washingtonu

Po 1993 v podstate 2/3 príjmu nám odišli, lebo štát predal a kurzom nám padli príjmy na štvrtinu, teda sme mali príjmy oproti západu 1/3*1/4 cca dvanástinové! Tí, ktorí nenakupovali zahraničné tovary a mali byt, tých sa to moc nedotklo, ale napríklad mladí odvtedy nemajú kde bývať, lebo čo malo byť naše už nie je naše. Teraz po 30 rokoch platy pomaly dobiehajú možno jednotretinovú úroveň západu, ale to sme pomaly už na maxime, vyššie už nepôjdu, pretože ľudia nemajú príjmy z majetku, ktoré tvorili možno tie chýbajúce 2/3 rozdielu príjmu. Na západe stále ten príjem majú, lebo im to nikto nerozkradol. Majetok nemá len štát ale aj štát. Ale hlavne je aj v súkromných rukách miestnych, ktorí míňajú svoje peniaze doma, preto tento stále priepastný rozdiel. Ale príjmom niektorých môžeme nakoniec dobehnúť tak, že teraz idú vykradnúť aj niektorých z nich

Čo si z toho môžeme odniesť? Každý podľa svojho chápania. Možno si všimnete veľkú podobnosť medzi vtedajšou dobou a teraz. Zase bežia obrovské politické nezmysly, beží veľká likvidácia ekonomiky, čo som písal už v starších blogoch a my sme zase na tej strane, kde to pôjde dolu, hoci sú krajiny kde to pôjde dolu oveľa viac. Ste pripravený? Robíte niečo preto, aby sme aspoň za ďalších 20-30 rokov nezažili ďalšie deja-vu? V lepšom prípade ste pripravený už na najbližšiu mega krízu v nasledujúcom roku – dvoch?

Foto zdroj> NBS/ŠBČS